Od narodenia Joana Miróa, španielskeho univerzálneho výtvarníka, ktorého
meno je synonymom výtvarnej avantgardy, uplynie vo štvrtok 20. apríla
130 rokov.
Joan Miró sa narodil 20. apríla 1893 v Barcelone v rodine zlatníka.
Talent pre výtvarné umenie sa u neho prejavil už v detstve, ale na
žiadosť otca vyštudoval obchodnú školu a ako 17-ročný začal pracovať v
obchodnej firme, zároveň však navštevoval v Barcelone umeleckú školu -
Escuelu de Bellas Artes, ktorú absolvoval aj Pablo Picasso. Zanedlho
vážne nervovo ochorel a rodičia ho na zotavenie poslali na rodinné
vidiecke sídlo.
Po vyzdravení začal v roku 1912 študovať na Škole umenia v Barcelone a
jeho ranné výtvarné práce ovplyvnili diela Vicenta van Gogha, fauvistov,
ale aj kubizmus. V roku 1918 mal prvú výstavu v barcelonskej galérii
Dalmau a jeho obrazy zaujali originalitou štýlu a nevšedným použitím
farieb, ale len málu skupinu ľudí, pre väčšinu boli jeho diela ťažko
zrozumitené.
Prvýkrát odcestoval do Paríža v roku 1919 s očakávaním väčšieho záujmu o
svoje diela. Presadiť sa mu však nepodarilo, ale spriatelil sa s Pablom
Piacassom, ktorý oceňoval jeho originálny štýl. Druhýkrát sa do Paríža
vrátil v roku 1921, zoznámil sa so surrealistami a podpísal aj prvý
manifest tohto dnes už legendárneho a priekopníckeho umeleckého hnutia.
Aj pod vplyvom surrealizmu rozvíjal svoj charakteristický štýl. Maľoval
plátna sýtych farieb, na ktorých ožívali podivné bytosti, podobné akejsi
meňavke. Ako jeden z prvých využíval aj spôsob automatického
intuitívneho maľovania bez rozumovej kontroly. "Pápež" surrealizmu André Breton o ňom vyhlásil, že je najsurrealistickejší zo všetkých surrealistov.
V roku 1929 sa Miró vrátil do rodného Katalánska a v októbri toho istého
roku sa oženil. Jeho manželkou sa stala Pilar Juncosaová, ktorá
pochádzala zo starobylej majorskej rodiny. Na svetovú výstavu v Paríži
vytvoril v roku 1937 pre španielsky pavilón na žiadosť vlády nástennú
maľbu. Po vypuknutí druhej svetovej vojny odišiel do Normandie, odkiaľ
však musel zakrátko odísť naspäť do Španielska potom, ako túto časť
francúzska obsadilo Nemecko.
Dva roky po skončení vojny, v roku 1947, absolvoval Miró cestu do
Spojených štátov, kde mal rozsiahlu výstavu v newyorskom Múzeu moderného
umenia, po ktorej sa z neho stal svetoznámy umelec, známy aj svojimi
sochami. V polovici 50. rokov minulého storočia sa natrvalo usadil na
Malorke, kde žil a tvoril až do smrti.
Okrem obrazov či sôch zanechal po sebe napríklad aj dve monumentálne
nástenné keramické mozaiky, ktoré sa nachádzajú v budove Organizácie
Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru - UNESCO v Paríži. V
roku 1976 jeho nadácia otvorila v Barcelone centrum pre súčasné umenie a
v roku 1979 mu univerzita v Barcelone udelila čestný doktorát - titul
doctor honoris causa. V roku 1982 sa umelcov ateliér na Malorke zmenil
na jeho múzeum.
Legendárny umelec Joan Miró zomrel 25. decembra 1983 na Malorke vo veku 90 rokov.